Emo Barbie - VII.kapitola

18. prosince 2013 v 17:09 | HyoLee |  Emo Barbie
Predslov som mala už minule takže teraz už len poviedka :) Želám pekné čítanie...Vaša HyoLee
Názov:Emo Barbie
Fandom:BTOB
Pár:SungLee (SungJae + HyoLee)
Autor:HyoLee

"Tešíš sa domov honey?" pribehol ku mne Shi Jun. "Jasné, nie je nič lepšie ako stuchnutá vôňa domova, z ktorého je všetkým ľuďom na zvracanie iba keď prejdú okolo. Takže, áno strašne sa teším," trepotala so si tam svoj monológ, počas ktorého som si dával už posledné veci do môjho batohu. "Do tej chalupy už nikdy nevstúpiš. Po prvé - Ťa tam už nepustím a po druhé - ti ho domáci zobral približne pred týždňom," vravel s absolútnym kľudom, zatiaľ čo ja som od zlosti, že mi to nepovedal už pekne penila. "A to si mi akože kedy chcel povedať, že budem bývať na ulici?" povedala som tak hlasno, že som už skoro kričala. "Ale prosím ťa," Junnie dal mi prameň mojich čokoládovohnedých vlasov za ucho. "Budeš bývať u mňa, dobre?" "Fajn, ale ako čo si predstavuješ, že budem nosiť?!" "Bol som ti tam po veci, ktoré som aj hneď vyhodil. Nič v zlom ale boli odporné. Teda okrem uniformy do školy. Tu som dal do čistiarne nech z nej vyženú ten hnusný pach tej chatrče," povedal stále v kľude. "Ešte lepšie. Si myslíš, že budem po tvojom dome pobehovať v uniforme či čo?!" pousmial sa. "Aniya paboya," pohladkal ma po hlave. "Kúpim ti hneď nové veci," milo sa na mňa usmial. "Tak poď," doslova mi vytrhol tašku z rúk. "Nie. Nechaj ju tak. Nie je nejaká ťažká," usmiala som sa naňho a vzala si batoh naspäť. "Si po ťažkých zraneniach dongseang. Nemala by si nosiť ani ľahké veci," oponoval mi. "Ale tam sú moje osobné veci chápeš. Ja si neprajem aby si mi ich nosil," zargumentovala som. Shi Jun prevrátil očami. "Fajn, ale dovolím ti to iba preto, lebo si to ty Hyo Lee-ya," potľapkal ma po ramene. "Tak poď," prikázal mi a otvoril mi dvere. "Mmm-hmmm," prikývla som. Dala si na plecia ruksak a vyšla som z mojej už "ex" nemocničnej izby.

Po úmornej veci čo sa nazýva NÁKUPY som sa vyvalila na moju novú, voňajú postieľku v mojej novej, voňavučkej izbičke. Dám vám radu, ak vás Woon Shi Jun niekedy pozve na nákupy, vždy opakujem VŹDY odmietnite! On sa v tom strašne vyžíva. Viac ako nejaká baba. "Hmmmmm," privoňala som si k môjmu novému vankúši. "Svet je taký dokonalý," povedala som si sama pre seba a posadila som sa. Potom som si spomenula."Bože. Skoro som zabudla," vytiahla som z batohu už úplne dorobenú čiernu (predtým bielu) ružu. Bolo mi ju ľúto vyhodiť. Bola totiž už úplne posledná, ktorú mi doniesol. "Aishhh, Hyo Leeya! Prečo naňho myslíš?! Tss. Nestojí za to," pokrčila som ramenami a prešla si do svojej, opakujem SVOJEJ kúpeľne, ktorá bola prepojená z mojou izbou. Ešte keď som bola dole tak som čorkla jeden vysoký pohár, tak som ho naplnila a dala som do neho tú ružu, ktorá je už takmer bez lupeňov a vonia odporne. Prešla som znova do MOJEJ izby a "vázu" som položila na písací stôl. Opäť som si sadla na posteľ a z ruksaku vytiahla krabičku jahodových praliniek. Posledných (všetky totiž pocítili Junnieho hnev). Pohladila som ich obal (ani neviem prečo) a vložila ich do nočného stolíka vedľa postele. Niekto (Shi Jun) zaklopal na dvere. "Môžeš," zakričala som tak aby ma počul. "Tu máš ten mobil. Už so ti ho nastavil. Máš tam nahodené aj tie kontakty zo starého mobilu. A mňa máš na rýchlej voľbe pod jednotkou," zdôraznil. Ja som len s úsmevom prevrátila oči a vzala si do ruky môj NOVÝ mobil (všetci dobre vieme, prečo nový). "Už je veľa hodín," poznamenal Jun. "Je len pól ôsmej," nadvihla som obočie. "Jasné, ale nemáš zajtra školu?" "Sú prázdniny. Jedenásteho augusta Junnie," pousmiala som sa. "Aha, jasné. Máš pravdu," usmial sa a poškrabal sa na hlave. "Tak ja už pôjdem," otočil sa. "A ten tvoj nový štýl je omnoho krajší," mrkol na mňa a odišiel z izby. Len som sa zasmiala. "Ani sa mi nezdá," zamrmlala som si sama pre seba. Biele mini šaty na ramienka a na nich riflová vestička. Na nohách biele balerínky. Je to zvláštny pocit. Cítim sa tak, tak dievčensky. A plus ten účes: namiesto hnedej už čierna, ofina na bok, vlasy predĺžené takže sú teraz už asi po prsia a v nich ešte čelenka. Brrr. Také babské veci som na sebe ešte nemala. A to ešte nehovorím koľko som si musela vytrpieť v kozmetickom salóne, len aby som urobila Junniemu radosť.

"Hmm, ešte je iba pól," zamyslela som sa. "Žeby som šla na prechádzku? Už som na nej dlho nebola," premýšľala som nahlas. Nakoniec som pokrčila plecami, batoh prevrátila na posteľ. Strčila som do neho peňaženku, nové kľúče, mobil, zavrela ho a hodila som ho na plecia.

Zbehla som dole schodmi a vbehla do obývačky, lebo som predpokladala, že tam Shi Jun bude. Predpoklady som mala správne. "Junnie, Junnie, Junnie! Že môžem ísť do parku?! Prosíííííím!!!!" prosíkala som mu do ucha. "Ale je už veľa hodín," "Prosííííím!" už som si chcela kľakať na kolená, ale zastavil ma. "Fajn, fajn. Ale nebuď tam nejako dlho, fajn?!" povolil mi. "Woon Shi Jun! Vieš o tom, že ťa mega milujem?!" spýtala som sa ho a hneď som mu venovala bozk na líce. Už som ani nepočúvala čo chce povedať, lebo som už otvárala vchodové dvere. Na vonku som sa nadýchla čerstvého vzduchu a rýchlo smer PARK!
***
"Už mesiac! Mesiac je ako telo bez duše. Aspoň ten týždeň predtým bol šťastný. Ale odvtedy už len toto!" konštatoval EunKwang, ktorý sa práve napil vody a vôbec mu nenapadlo, žeby som ho počul, iba preto, že mám v ušiach slúchadlá. "Mám o neho veľké starosti," povedal HyunSik. "Alee, ty máš o neho starosti furt," poznamenal leader. "Ale teraz oprávnene," obraňoval sa HyunSik. Dal som si dole slúchadlá. "Vám vôbec nedochádza, že vás môžem počuť?!" Postavil som sa z gauča a otočil sa k nim. "Prečo ma aspoň na chvíľu nemôžete nechať tak?! Prečo?!" už ma to naštvalo ako sa do mňa a barbie stále starali. Je to moja vec(a jej). Oni sa do toho nemajú čo starať. Jediný Peniel ma chápe. Ešte, že ho mám, lebo by som pri týchto piatich asi stratil nervi a šiel by som sólo. (A nie preto, že by som opustil skupinu. Predsa len skupina nie je skupina keď sú jej členovia pod zemou.) Nabehol som do chodby. Obul som sa a na oči hodil slnečné okuliare. "Kam zase bežíš?" Docupkali za mnou moji verný psíčkovia. "Von," povedal som už v miernom kľude. Samozrejme, že si Hyunsik nemohol odpustiť to jeho: "A hlavne od nikoho nekupuj drogy!" Už som ich radšej neregistroval iba som vybehol z dormu na miesto kam chodím každý večer. Už celý mesiac.
[Bonus pre moju milovanú Zoey]

"Kam to stále chodí?" poškrabal sa na hlave EunKwang. "Ja len dúfam, že nie ku satanistom alebo do krčmi, lebo to by som tu zkolaboval ihneď," poznamenal HyunSik. "To nie. SungJae je debil ale nie až taký, aby zrobil takú hovadinu," "Tak kam to chodí?" spýtal sa znova HyunSik. Vtom vyšiel Peniel celý mokrý z kúpelne, opásaný len uterákom. "Do parku," povedal kľudne a nasmeroval si to do jeho izby. "Do parku?" EunKwang a HyunSik sa na seba pozreli z nechápajúcim výrazom v tvári.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Zoey Zoey | 18. prosince 2013 v 17:41 | Reagovat

bhjbgubugujb
Ja ťa zbožnujem dear :D

2 Ennie Ennie | 11. ledna 2014 v 18:11 | Reagovat

WOW to je super povídka ;) úpkně se nemůžu dočkat na další díly :'D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama