Chceš sa so mnou hrať?

16. září 2013 v 19:05 | HyoLee
Takže som tu znova :) Tento raz ale s ONE SHOT-om pre moju milovanú Zoey. ZOEY : Dúfam, že sa ti bude ozaj páčiť moja :* A pre vás ostatných to v zátvorkách je to čo som si ozaj predstavila, že by to naša Zoey vypustila z úst alebo si to len myslela :) Dufam, že sa táto poviedka bude páčiť všetkým :)
Názov: Chceš sa so mnou hrať?
Fandom: BTOB
Pár:Peney (Peniel + Zoey)
Autor: Hyo Lee


Ako každý piatok som bola doma sama. Moja máti a môj otec šli (a teraz si nerobím srandu) na BINGO.
Asi si to cvičia na časi keď budú v domove dôchodcov. "Po vysávané mám, umyté mám," kontrovala som si
zoznam, ktorý napísala úplným škrabo-pisom moja matka. "Už iba poutierať stoly a vyniesť smeti," pokrčila
som plecami a skrkvala papierik v mojej ruke. "Takže, teraz bude potrebovať Clin. A kde je Clin?" povedala
som si sama pre seba a vydala sa do neprepádanej zeme zvanej : Skrinka na čistiace prostriedky. Vošla som
do kúpelne a začalo sa hľadanie. "Tu nie je. Ani tu nie je. Dokonca ani tu," prevrátila som skoro celú kúpeľňu
hore nohami. Musela sa teda začať operácia B! (Akože operácia bordel!) Po namáhajúcich piatich
(pripadalo mi to ako päť hodín) minútach som opustila kúpeľňu a šla som na miesto kde ak nebude vzdávam sa!
Prišla som k tej "skrinke" a otvorila ju. "Ani tu nie?! Tak keď neni už ani v chladničke tak už nie je nikde!"
(nesmejte sa! Minule som tam našla môj mobil po dvoch týždňoch hľadania) prehlásila som. "Tak už iba vyniesť smeti," zamrmlala som si popod fúzy (páni mala by som si ich už vydepilovať). Zobrala som teda vrece s odpadkami
a vydala sa na ďalekú cestu (až ku kontajneru). Otvorila som smetiak a doslova som tam tie odpadky šmarila.
Zavrela som ho a oprášila som sa. Nahodila som face alá LIKE AN UPRATOVAČKA! Zrazu mi niekto zakryl oči.
"Who.." nedopovedal, lebo som ho prehodila cez moje rameno (samozrejme som nevynechala ani moje
Hajáááááá!! Páni, kto by kedy čakal, že sa mi ta jediná hodina karate na ktorej som bola niekedy vyplatí).
"Omo," povedal so keď som si uvedomila kto to bol. "Peniel. Si OK?" spýtala som sa ho, ikeď mi môj žensky
siedmi zmysel vravel, že nie. (A samozrejme aj bolestné zvíjanie na zemi a chytanie druhého dychu. Ale šak ľudia
sa zvíjajú na zemi normálne takže to bol zrejme ten siedmi zmysel.) "Hej, hej," povedal keď už konečne chytil druhý dych. (Aleluja. Už som mu chcela dávať umelé dýchania. Ikeď ako poznám Peniela asi by mu to moc nevadilo.) "Len myslím, že si zlomila nejaké tie stavce na chrbtici," povedal a nejako sa postavil na nohy. "Fajn. Tak znova,"
prešiel za mňa a zakryl mi oči. Ja som sa musela začať smiať. (No skôr to bol poriadny rehot bez zvuku.) "Yaaa! Zoey! Nesmej sa!" prikázal mi s tým jeho poker facom! "Dob re, dobre," stále som sa usmievala jako pako, ale
aspoň som nedostávala astmatické záchvaty. Tak mi teda zakryl oči. "Who I am?" pošepkal mi jeho dokonalo
sladkým hláskom. Milovala som tu jeho angličtinu. A tá veverička to veľmi dobre vedela [zrejme iba Zoeya vie
prečo som tento výraz použila. Nevadí!] "Hmm, Johny Depp?" "Hahaha! Veľmi vtipné. Váľam sa na zei," poznamenal ironicky. "Vážne? Tak vieš! Ja taká vtipálka!" pohodila som svojimi vlasmi. Prešiel predo mňa. "Tak?" "Tak?"
zopakovala som po ňom. "Tak ako každý piatok?" nadvihol jedno obočie. "Čo?" pousmiala som sa. " Čo, čo?
Veď tak ako vždy nie?! Sú vaši na Bingu nie?!" Prikývla som. "GREAT!" nahol sa ku mne a nežnúčko ma pobozkal.
"Milujem keď sa tvoji rodičia správajú ako dôchodci," poznamenal keď sa odo mňa odtiahol. "Poď," vzal ma za ruku a prešiel so mnou do vnútra. Zamkol dvere. "Ideme hore?" zrejme to vyznelo ako otázka, no Penile vôbec
nečakal na moju odpoveď. "To ani nepočkáš na to čo ti odpoviem?" pozrela som sa na neho pohľadom alá
Ja som vzduch, či čo?! " Načo? Aj tak viem čo odpovieš?!" nadvihla som obočia. "Nemôžeš vedieť čo som chcela
povedať. Ešte ma tak dobre nepoznáš?" "Vážne," na oplátku nadvihol obočie on. Zmrštila som oči tak, až z nich
boli iba malinké čiaročky. (Tá veverica pravdu! Pozná ma ako svoje boty!) Usmial sa na mňa. "Fájn," prišiel ku mne
bližšie a pritiahol si ma k sebe. "Tak Zoey," oslovil ma. "Chceš sa so mnou hrať?" šibalsky sa usmial. V tej chvíli som nevedela čo povedať. "Vidíš! Toto je dôvod prečo nečakám na odpoveď. Nikdy mi neodpovieš," povedal a vzal
si ma na ruky ako ženích nevestu. Nasmeroval si to po schodoch rovno do mojej izby. Nejako otvoril dvere
(šikovný to chlapec. Človek by ani nepovedal.). Jemne ma položil na posteľ a potom a rýchlo išiel zamknúť dvere.
Potom znova prišiel ku mne. Pohladil ma po vlasoch a nahol sa ku mne. Jeho dokonalými perami sa dotkol tých
mojich. Bozkával ma nežne, tak ako keby sa bál, že mi ublíži. Po chvíľke sa do toho, ale už viac oprel
(Haluluja chlapče). Pomaličky sa s jeho rukou dostával pod moje tričko. Prstami párkrát prešiel po mojich bokoch.
Snažil sa mi vyhrnúť moje tričko. Nakoniec som mu s tým troška musela pomôcť (grambľák jeden). Po mojom tričku nasledovali aj moje nohavice, potom jeho košeľa a nakoniec jeho nohavice. Pokračovali by sme aj ďalej keby
som zrazu niečo nezačula. Odtiahla som sa od neho. "Čo je?" spýtal sa nechápavo. "Aj ty si počul buchnutia
dverí auta?" pozrela som sa na neho. Stále nechápal. Zrazu sa z dola ozvalo. "Zoey! Sme doma! Zoey?" vytreštila
som oči a Peniel ako raketa (ako keby mal nejakú praks) zo mňa zliezol a začal sa obliekať. Ja som spravila to isté.
"Zoey? Si doma?" oval sa otcov hlas. "Hej, hej som!" zakričala som rodičom, počas toho ako som si obliekala
svoje tričko. Nadzvukovou rýchlosťou som vyletela z izby a zabuchla od nej dvere. "Ahojte. Nie ste tu nejako skoro?" nenápadne som si upravovala svoje vlasy. "Bingo dneska skončilo rýchlejšie," povedala mama zatiaľ čo sa prezúvala. "Aha," povedala som "veľmi" prítomný hlasom. "Urobila si všetko čo si mala?" spýtala sa ma mama.
"Urobila, urobila," prikyvovala som hlavou ako splašená. "A máš upratanú aj svoju izbu?" spýtal sa oco.
"Izbu?" napla som sa ako pružina keď povedali to slovo. "Nooo," mama sa pozrela na oca. "Nie si nejaká nervózna?" pozreli sa na mňa nejako ustarostene. "Jaa?? Pfff! Nie," kývala som hlavou. "Fajn," povedal otec a šiel ku mne.
"Kam to ideš oci?" "Pozrieť sa či máš upratané," prezradil mi a ôen čo už držal kľučku mojej izby hodila som
sa mu na krk. "Ocko! Ja ťa tak veľmi milujem. Vieš ty o tom vôbec?!" nejako som sa sním odpracovala od
tých dverí. "Aj ja teba," povedal mi s podozrievavým hlasom. Asi mu prešlo zrejme hlavou, že jeho dcéra sa
momentálne zbláznila. No kto by sa nezbláznil, keby jeho rodičia prišli skôr a v izbe mal len tak
"znenazdajky" idola. Zaťiaľ čo som objímala oca, mama prebrala velenie. Vletela do mojej izby. "Ja som to vedela!"
ozval sa mamin hlas. A hneď prv čo ma v tej chvíli napadlo bolo to, že ma naši zabijú a ja potom ako duch
za to zabijem Peniela. Odlepila som sa od otca a pribehla k nej. Izba bola prázdna. Len tam bolo okno
otvorené úplne dokorán. "Ja som vedela, že si nervózna z toho, že nemáš upratanú izbu! Ja som to vedela,"
povedal párkrát mama a odišla z nej niekam preč. (Zrejme do jej komnát.) Ja som tam len ako puk stála
s otvorenou hubou. Ten chalan zoskočil s prvého poschodia. Pokrútila som hlavou. Nakoniec som zatvorila
dvere svojej izby (z vnútra). Zvalila som sa na posteľ. V to mi pípla sms-ka. Zobrala som si mobil a pozrela
som sa kto mi píše. Začala som sa smiať. V smske bolo
Peniel: To be continued....♥
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Zoey Zoey | 16. září 2013 v 19:21 | Reagovat

*nemá slov* Perfect :D

2 Amy Amy | Web | 17. září 2013 v 18:36 | Reagovat

Hladáme členov do K-popovej skupiny :) http://our-sweet-land.blog.cz/1309/hladame-clenov-do-k-popovej-skupiny

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama